Zhodou okolností išlo o študentov, ktorí organizovali demonštráciu v Bratislave už vo štvrtok 16. novembra 1989.
"Ostatní išli väčšinou na víkend domov, my sme zostali na internáte.
Keď sme sa dozvedeli, čo sa udialo 17. novembra 1989 v Prahe, dali sme
sa dohromady a napísali sme k tomu svoje stanovisko, presnejšie list
adresovaný predsedovi vlády Ladislavovi Adamcovi. V ňom sme vyjadrili
rozhorčenie nad policajným zásahom a žiadali sme jeho vyšetrenie,"
spomína na tieto dni Radoslav Števčík, tajomník Filozofickej fakulty UK,
ktorý v tom čase na fakulte študoval. Bol jedným z iniciátorov vzniku
Študentského hnutia a štrajkového výboru študentov na FFUK.
Spolu so Števčíkom tvorili päticu prvých odvážlivcov Adriana Hosťovecká, Rastislav Rigo, Andrea Červená a Milan Novotný.
"V pondelok ráno sme sa stretli vo foyeri Univerzity Komenského na
Šafárikovom námestí. Valér Mikula sa za nás postavil ako prvý a dodal
nám odvahu. Potom sme trvali na tom, že chceme pokračovať v zhromaždení
v aule," doplnil Radoslav Števčík.
Piati študenti prečítali svoje vyhlásenie tak, že každý z nich
predniesol jednu vetu – aby sa vina rozložila na všetkých. Na to
vyskočil Valér Mikula na podokenicu a povedal, že študentom drží palce. "Povedal
som si, že ich treba podporiť – tým skôr, že som tam napríklad zazrel
nášho ideologického prodekana, zúrivého normalizátora," uviedol Valér Mikula v rozhovore pre TASR.
Potom študentov pustili do auly, kde zhromaždenie pokračovalo ďalej.
Školami a internátmi sa šírili informácie o štrajku, aj o generálnom
štrajku pripravovanom na 27. november. Diskutovali aj študenti v Žiline,
v Košiciach a ďalších mestách.
V Umeleckej besede sa konalo ďalšie zhromaždenie Verejnosti proti
násiliu, Ján Budaj bol poverený vedením jej koordinačného výboru.
V Štúdiu S herci na čele s Milanom Kňažkom a Milanom Lasicom oznámili,
že požiadavky a aktivity študentov podporia.
Štrajkovali aj študenti českých vysokých škôl. Vydali vyhlásenie
adresované robotníkom a roľníkom. Konštatovali, že myslia aj na ich
požiadavky a žiadali ich, aby podporili študentský štrajk. Vo vyhlásení
tiež vysvetľovali jeho dôvody.
V tento deň sa tiež konalo mimoriadne zasadnutie vlád Československa,
a tiež Českej i Slovenskej republiky. Premiér Ladislav Adamec predniesol
návrh vyhlásenia, ktoré zásah na Národní třídě označilo za neprimeraný,
vyslovilo nad ním ľútosť a žiadalo jeho vyšetrenie. Federálna vláda
tento text zamietla a Adamec z jej rokovania odišiel.
Generálny tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Československa
(ÚV KSČ) Miloš Jakeš povolal do Prahy oddiely tzv. Ľudových milícií.
Ich príslušníci vyfasovali ostré náboje.
V Prahe sa popoludní konala demonštrácia, na ktorej sa zúčastnilo asi
100 až 150.000 ľudí. Sprievod pokračoval v pochode mestom smerom
k Hradu, polícia však prehradila mosty, preto zamieril popri Vltave na
Staromestské námestie. O zhromaždení na Václavskom námestí, aj
o situácii na vysokých školách informovali formou obsiahlej reportáže už
aj večerné Televízne noviny.